Varovanie

Zlyhalo načítavanie XML súboru.

O území

Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska. Na severe hraničí s Prešovským krajom a na západe s Banskobystrickým krajom. Južnú a východnú hranicu tvoria štátne hranice s Maďarskou republikou a Ukrajinou. Geografické pomery Košického kraja sú pomerne pestré. Severná a západná časť kraja má podhorský charakter, južná a východná časť prevažne nížinný charakter. Administratívne sa kraj člení na 11 okresov, najväčším je okres Košice – okolie.

Prevažná časť tohto okresu leží v Košickej kotline, na východe zasahuje do Slanských vrchov, na severe a severozápade do Volovských vrchov a Čiernej hory patriacich do Slovenského Rudohoria, západná časť okresu zasahuje do Slovenského krasu. Život obyvateľov regiónu a jeho dejiny boli od počiatku ovplyvňované jeho polohou a prírodnými danosťami. Archeologické nálezy na území dokazujú, že toto územie obýval už pračlovek a prechádzali nim viaceré obchodné cesty. Prvými kmeňmi, ktoré sa tu usadili boli Kelti a neskôr germánske kmene, Slovania sem prichádzali postupne až koncom 5. storočia.

Na území Karpatskej kotliny sa v mladšom období staršej doby bronzovej vyvinuli z pôvodne roľníckych osád opevnené remeselnícke strediská. Takéto osady vďaka svojej hospodárskej prosperite otvorili nové možnosti pre kultúrny rozvoj ale aj rozvoj obchodu a to nie len s blízkymi ale aj so vzdialenými oblasťami. Opevnené osady tvorili najvýznamnejší fenomén vtedajších čias a aj dnes sa ich výskumu naďalej venuje veľká pozornosť. Svedčí o tom napríklad aj dlhodobý výskum opevnených osád a pohrebiska v Nižnej Myšli, ktoré sa nachádza na vyvýšenine "Várhegy", priamo nad sútokom troch riek Hornádu, Olšavy a Torysy, kde túto strategicky výhodnú polohu využili na vybudovanie opevnenej osady a následné viacnásobné osídlenie celej lokality.

výskum opevnených osád a pohrebiska v Nižnej Myšli

Veľký význam pre celé toto územie mali aj obchodné cesty prechádzajúce už od predhistorických dôb cez Slanský priesmyk. Viedli tadiaľ významné trasy zo zemplínskeho Potisia k rieke Torysa a po jej brehoch na sever cez Šariš až do Haliče. Od 13. storočia mala veľký význam aj obchodná cesta vedúca zo Slanca do Košíc, ktorá prechádzala cez Bohdanovce a Nižnú Hutku. V 13. st. sa na rozmachu regiónu okrem rodu Abovcov podieľali i prisťahovalci z nemeckých oblastí a rôzne cirkevné rády, predovšetkým rád Premonštrátov. Kláštory a rehole zohrali v stredoveku významnú úlohu vo všetkých sférach ľudskej činnosti, či už sa jednalo o politiku, ekonomiku, umenie alebo vzdelávanie a intelektuálny rozvoj. V rámci cirkvi predstavovali rehoľné komunity elitný duchovný zbor, pričom kláštory boli zároveň miestami kultúrneho a civilizačného pokroku, nie len na miestach pôsobenia, ale aj v širšom kontexte. Dejiny tohto územia a jeho širokého okolia boli úzko späté a ovplyvňované, predovšetkým v druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí blízkosťou Košíc, mesta, ktoré sa postupne stalo po Budíne druhým najvýznamnejším mestom Uhorska.

Myšlianské múzeum

Aj preto toto územie s bohatou históriou predstavuje ideálne miesto pre turistov. Po celom území sú roztrúsené lokality so zachovanou ľudovou architektúrou, jednotlivé obce majú bohatú históriu a sú plné cenných pamiatok. Kostoly, hrady, kaštiele, zemianske kúrie, technické pamiatky a neopakovateľná príroda tvoria atraktívnu ponuku pre domácich i zahraničných návštevníkov.

mas loga